Nietzsche

7. července 2006 v 14:19 | Diablo |  Inšpirácie a historické osobnosti
Nietzsche ako pravý apoštol postmoderny svoju filozofiu sám vyhlásil za evanjelium budúcnosti. Bol priekopníkom v tom, že priniesol myšlienku o neexistencii pravdy s veľkým P. Svoju filozofiu orientuje na prejavy pociťovania, čo úzko súvisí s jeho chápaním života, životnej sily človeka a jeho zmyslovosti. Je to zjavné z každého riadku, kde rovnako kladie dôraz aj na umelecké spracovanie, aby okrem načerpania poznania čitateľ v jeho diele našiel aj umelecké uspokojenie a okrem mozgu bol nútený zapojiť aj literárny cit na analýzu niektorých tvrdení z jeho "filozofických básní". Vo svojej filozofii na rozdiel od iných filozofov nenakazuje ľuďom robiť niečo tak, ako to robí on, nakazujem im robiť po svojom. Nedáva návod, aby mysleli ako on, ale aby mysleli za seba.
Vo všeobecnosti by sa dielo Friedricha Nietzscheho dalo rozdeliť na 3 obdobia:
1) Schopenhauerovské obdobie. Tu dominuje kult umenia. Presadzuje v ňom iracionalizmus a voluntarizmus. K najznámejším dielam tohto obdobia patrí: Zrodenie tragédie z ducha hudby., Nečasové úvahy.
2) Pozitivistické obdobie. Je zamerané na vedu. Stáva sa silne antimetafyzický. K dielam tohto obdobia patria: Ľudské, príliš ľudské., Ranné zore., Radostná veda.
3) Zarathustrovské obdobie. V tomto období sa viac vzďaľuje myšlienke predchodcov a vytvára si vlastný filozofický systém. Diela tohto obdobia sú: Tak vravel Zarathustra., Súmrak modiel., Mimo dobro a zlo., Antikrist., Ecce homo.
Nietzscheho filozofické skúmania sa dajú rozdeliť približne na 7 hlavných oblastí, ktorým sa primárne venuje:.
Gnozeologický relativizmus.
Skutočnosť podľa Nietzscheho reálne existuje, avšak táto skutočnosť nie je tým istým, ako ju vnímame my. Skutočnosť je ilúziou, ktorá je výtvorom vedy a filozofie. Poznanie tak nezaručuje preniknutie k podstate vecí. Preto nie sme schopný povedať, aké veci v objektívnej skutočnosti sú. Poznanie je tak redukované iba ako nástroj k životu, na to, aby sa život mohol reprodukovať. Objektívna realita je chaotický svet subjektívnych pocitov, ktoré usporadoval náš rozum.
Preto za objektívny svet považuje naše pocity, ktoré sú usporiadané naším rozumom. Je to svet javov a my mu dávame reálnu predstavu. Pravda sa tak stáva iba našou predstavou. Zdá sa, že takto sa pravda mení na názor, ktorý má absolútnu pravdu vo svojom poly pôsobnosti, ale vždy je len jednou z právd, ktoré sú všetky subjektívnymi pravdami konkrétnych objektov. Pravda nikdy nenadobúda objektívnu formu a poznanie sa stáva len nástrojom vôle k moci. "A aj ty, poznávajúci si len chodník a stupaj mojej vôle: veru, moja vôľa mať moc kráča aj nohami tvojej vôle mať pravdu! (Tak vravel Zarathustra, 2002, s. 87)
Voluntarizmus.
Obdobie voluntarizmu bolo naviazaním na Schopenhauerovu teóriu voluntarizmu. Vôľa však u Nietzscheho na rozdiel od Schopenhauera je vôľa k moci. Má cieľ, ktorým je moc a táto vôľa tvorí metafyzickú predstavu vecí o sebe. Nie je to jedna vôľa, čo vychádza aj z Nietzscheho presvedčenia o nemožnosti absolútnej pravdivosti, ale existuje nespočetne veľa vôlí k moci. Ústredný pojem Nietzscheho filozofie je život a ten sa stáva realitou a pravdou. A vôľa k moci je vôľa ľudského jedinca a to k moci a k životu. Nestotožňuje sa s pesimizmom a popieraním vôle, ale považuje ju za pozitívum, ktoré človeka posúva. Táto teória sa potom systematicky ďalej rozvíja v jeho chápaní nadčloveka. Ako človeka na vyššej úrovni, avšak bez akéhokoľvek rasistického motívu nadradenej rasy.
Kritika súčasnosti.
Nietzsche bol veľký kritik svojej doby a hlása úpadok celej jestvujúcej kultúry. Príčinu úpadku vidí v náraste plebejského, teda nižšieho ducha, t.j. nárast masy a jeho vplyvu na život. Celý tento kultúrny systém nazval pojmom NIHILIZMUS. Čo značí úpadok všetkých hodnôt a treba skúmať, kde nastali počiatky tohto nihilizmu a úpadku. Celú dekadenciu kultúry a života nachádza v náboženských hodnotách, ktoré sú pre neho akousi perverziou k vôli k životu a moci. Najviac z tohto stavu obviňuje kresťanstvo. Nakoľko súčasná kultúra preferuje slabých pred silnými ako následok súcitu s blížnym nastáva umŕtvovanie životných síl. Oslabuje sa tak spojenie človeka a prírody. To spôsobilo úpadok kultúry a bude túto dekadentnú morálku treba nahradiť inou morálkou.
Prehodnotenie všetkých hodnôt
Morálka je postavená na hodnotách. Preto, ak Nietzsche nesúhlasí s morálkou, implicitne tak nesúhlasí rovnako ani s hodnotami na ktorých je postavená. Preto hovorí, že je nutné prehodnotiť súčasné hodnoty, aby bolo možné sa posunúť dopredu. Súdobú kultúru označuje za kultúru, ktorá má znaky súcitu k blížnemu, umŕtvovania vlastností a životných síl, vládne jej kresťanská morálka. Je v nej odlišnosť od prírody. Je nutné nastoliť nové hodnoty, ktoré budú znamenať návrat k prirodzeným, naturalistickým hodnotám. Človeka delí na dve povahy. 1. SLABÝCH a 2. SILNÝCH. Na základe toho prijíma existenciu dvoch morálok: morálky pánov a morálky otrokov.
Morálky slabých (otrokov):Akceptuje rovnosť, súcit, spravodlivosť pre všetkých. Vládne tu duchovné nad telesným. Korene tejto morálky možno hľadať už u Platóna a Aristotela. Kde zavádzajú pojem Najvyššej idey dobra. Cieľ je podporovať a ochraňovať slabých. Aby sme však nezostali v mylnej predstave, že Nietzsche myslí pod slabosťou slabosť čisto telesnú, treba povedať, že jeho chápanie slabosti je komplexné a to ako slabosti, ktorá nie je schopná progresie. To znamená, že duchovné môže kompenzovať telesné, ale len ako progresívny proces vole k moci a životu.
Morálka silných (pánov): Morálky silných osobností, hlása silu indivídua, nerovnosti, oddelenie slabých od silných, ktorá prebehne prirodzenou cestou. Táto cesta je znamením vznešenosti a sily osobnosti. Morálka silného jedinca schopného presadiť sa. Cieľom tejto morálky je prechod k nadčloveku. Je to morálka, z ktorej prirodzeného zápasu vychádzajú schopné indivíduá. Je to cesta individuality, ale aj sily preberať dôsledky za svoje činy.
Koncepcia nadčloveka
Klasický človek doby má byť prekonaný. Majú byť hlavne popreté vlastnosti, ktoré robia z človeka baránka. Nadčlovek je tak silná individualita, ktorej konanie je mimo noriem, zákonov a princípov, ktoré sú určené morálkou slabých. Taký je obraz vývoja človeka do budúcnosti. Nadčlovek je opozitom slabých. Chápanie nadčloveka je ovplyvnené aj evolučnou teóriu, kde na prežitie a budúcnosť má nárok len taký jedinec, ktorý je silný. Slabý je tak vytlačený silným, ako evolučne bude vytlačený človek nadčlovekom.
Idea večného návratu
Nietzscheho Zarathustra je predzvesťou tejto idey. Popiera sa pokrok v ľudských dejinách. Minulosť sa systematicky prelína do budúcnosti a budúcnosť nadobúda prvky nezvratnej minulosti. Tieto idey sú inšpirované najmä buddhizmom a inými východnými smermi.
Vzťah k náboženstvu
Boh žije v ľudskom konaní. Avšak, nie je to vítaná postava dejín, pokiaľ nekorešponduje s Nietzscheho ideou progresívnej cesty. Boh sa u neho mení na domnienku, myšlienku. Náboženstvo bolo v Nietzscheho koncepcii nahradené témou o nadčloveku. Práve preto, že Nietzsche bol religióznym človekom, prichádza s "náboženstvom nadčloveka", ktoré bude suplovať Boha, ktorý už ľudstvu neprinášal progres, ale regres.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Oslovila vás Nietszcheho filozofia?

áno
nie
neviem

Komentáře

1 azuritko888 azuritko888 | 20. dubna 2009 v 20:50 | Reagovat

je to dobra myslienka..kym ju nezneuzili nacisti..

2 rolex replica rolex replica | E-mail | Web | 31. října 2012 v 14:03 | Reagovat

This is most certainly the best most informative website I've seen yet,I am thrilled I unearthed .
http://www.theirwatches.com/

3 designer evening dresses designer evening dresses | E-mail | Web | 19. dubna 2013 v 5:54 | Reagovat

Q. What did the painter say to the wall?
http://www.spelldress.net/prom-dresses.html

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.